Ak by som verila na náhody, musela by som začať písať asi takto…K Human Designu som sa dostala „náhodou“ pred viac, ako dvoma rokmi. Bolo to v období, keď sa mi moje dni javili veľmi čierne.
Viedla som pomerne bežný život talianskeho veľkomesta. Skončila som prvé tri roky školy, našla som si stálu robotu a bývala som v peknom prenajatom byte v historickom centre mesta spolu s mojim priateľom. Z pohľadu očakávaní spoločnosti som spĺňala všetky podmienky pre klasický život mladého páru dnešnej doby.
Ak by som verila na náhody, musela by som začať písať asi takto…K Human Designu som sa dostala „náhodou“ pred viac, ako dvoma rokmi. Bolo to v období, keď sa mi moje dni javili veľmi čierne.
Viedla som pomerne bežný život talianskeho veľkomesta. Skončila som prvé tri roky školy, našla som si stálu robotu a bývala som v peknom prenajatom byte v historickom centre mesta spolu s mojim priateľom. Z pohľadu očakávaní spoločnosti som spĺňala všetky podmienky pre klasický život mladého páru dnešnej doby.
Avšak, na rozdiel od ľudí, ktorí si možnosti Milána naplno užívali, ja som snívala o úplne inom spôsobe života. Zatiaľ čo mnohí pracovali s cieľom vybudovať si kariéru, my sme život v meste na severe Talianska brali ako obrovskú skúsenosť na dobu určitú.
Ráno som vstala, obliekla na seba „čo skriňa dala“, bežala som na metro smerujúceho na hlavné námestie, kde som odrobila osem hodín, ako asistentka v realitnej agentúre.
Počas jazdy metrom mi hlavou behali otázky: „Naozaj ma čaká už len tak predvídateľný život, aký som vtedy žila? Od rána do večera v robote, vrátiť sa unavená domov, pripraviť večeru, pozrieť niečo v TV a ísť spať?“
Keď sa človek stane súčasťou už dávno zabehnutého kolobehu myšlienok, je veľmi ťažké si na mentálnej úrovni pripustiť, že existujú aj iné možnosti. “Nevymýšľaj, veď bývate v centre, v peknom byte a máte obidvaja stálu robotu, čo by iní za to dali…. Spomeň si aká je v Taliansku nezamestnanosť. Si si istá, že chceš na seba zobrať zodpovednosť a opustiť všetky istoty, ktoré si postupne budujete? A čo chcete robiť? Kde pôjdete?“ boli myšlienky, ktoré ma v kombinácií so strachom ovládali každý deň.
Unavená a značne demotivovaná som otvárala dvere bytu.
Kým som cestovala v metre, počúvala som rôzne zaujímavé pohľady, skúsenosti a príbehy ľudí, ktorí nabrali odvahu a zariskovali.
Niekde vo vnútri som cez moju nespokojnosť verila, že nemusím byť odkázaná na jediný spôsob života a teda existujú aj iné miesta a možnosti, kde prevláda väčšia voľnosť a sloboda. Pokiaľ však človek žije roky v určitých vzorcoch a presvedčeniach, ktorých hlas je oveľa silnejší, než ako ten sprevádzajúci vnútornú nádej, je veľmi ťažké si pripustiť a veriť, že je možné žiť aj inak.
Bola to fáza môjho života, v ktorej som pomyselný pocit spokojnosti a šťastia hľadala v zmene vonkajších okolností.
A zrazu bác! V tom období, sa mi znenazdajky otvorilo okno k Human Designu (HD). Dnes môžem s najväčšou úprimnosťou povedať, že mi tých 60 minút rozhovoru z výkladu mojej mapy v HD, otvorilo cesty k úplne novému pohľadu na samú seba a ako dôsledok, aj na moju vtedajšiu situáciu, v ktorej som sa točila stále dookola.
Nielenže mi rozhovor o mojich daroch otvoril cesty k novým možnostiam, ale dôvera v seba samú a otvorená možnosť žiť život zmysluplnejšie, sa čoraz viac prehlbovala.
„Úžasné, naozaj sa vo mne skrýva toľko talentu?“ Boli moje slová hneď po výklade. Stav totálneho vyhorenia a nedôvery v seba mi odrazu nahradil pocit vďačnosti a nádej, že nemusí byť všetko tak, ako sa mi to na prvý pohľad javí.
Od toho dňa som začala študovať HD nielen cez kurzy v Českej Republike, ale aj cez mnoho zahraničných zdrojov, vďaka ktorým som sa hĺbkovo ponorila do podstaty tohto nástroja.
Osobne považujem Human Design za super štartový bod pre každého, kto sa v živote hľadá, kto nemá dostatočnú dôveru vo svoj vnútorný potenciál, kto sa ocitol na rázcestí a hľadá pre seba cestu, kde môže odkryť svoje dary a talenty.
Mne konkrétne HD ukázal, že môže existovať aj oveľa krajšia realita, než tá, cez ktorú som sa celé roky pozerala na svet. A teda pre mňa, zásadné uvedomenie nastalo, keď som zistila, že tie myšlienky a presvedčenia, cez ktoré som vnímala moju každodennú realitu, nemuseli byť vôbec pravdivé.
Avšak, aj keď sa po dvojročnom štúdiu venujem výkladom HD a som s tým v úplnom súlade, chcem len uviesť, že samotný výklad by nemal byť vnímaný ako konečná zastávka.
Bolo by veľmi fajn, ak by sa HD stal pre vás jedným z možných veľmi užitočných a nápomocných nástrojov, nie však ako jediný systém presvedčení, ktorý sa klienti rozhodnú nasledovať. Veľmi by ma potešilo, ak by si každý z môjho výkladu odniesol presne to pekné, čo bude považovať za dôležité na ceste k zvýšeniu sebadôvery a k postupnému opusteniu vlastných limitujúcich presvedčení..